logo
Dominikánsky knižný inštitút
bannermaria

Bibliografia niektorých kňazov



Gorazd, sv.

Tituly:

prvý po mene známy slovenský svätec, arcibiskup, pedagóg, literát, vzdelanec.

Životopisné dáta:

9. stor.

Životopis:

Pochádzal s najväčšou pravdepodobnosťou z okolia Nitry. Bol najvýznamnejším učeníkom a spolupracovníkom sv. Konštantína-Cyrila a sv. Metoda. Sv. Metod ho pred smrťou určil za svojho nástupcu na arcibiskupskom stolci. Ako kandidát na biskupský stolec mal primerané vzdelanie západného štýlu, ktoré mohol nadobudnúť v benediktínskom kláštore sv. Hypolita v Nitre alebo v niektorej zo škôl Franskej ríše. Samotné meno Gorazd dáva možnosť predpokladať jeho slovenský pôvod i charakter.
Po výskumoch Jána Stanislava môžeme už aj bližšie určiť miesto Gorazdovho pôvodu. Bolo to na juhozápad od Nitry, kde rod Gorazdovcov vlastnil majetky, na ktorých pravdepodobne postavil kostol. Z majetkov rodu ostal dodnes názov majera nitrianskeho biskupa Garázda - Garážd (pôvod názvu ukazuje na jeho vznik v 9. storočí, písomne sa po prvý raz spomína v listine z 15.7.1251 v tvare Graz). Podľa titulu kostola dostal názov „mučeník“ - sv. Klement, pápež mučeník, ktorého ostatky z Chersonu priniesli svätí bratia na Moravu a ich väčšiu časť aj do Ríma (v Močenku, kam územie Gorazdova patrí, je farský kostol doteraz zasvätený sv. Klementovi). V lokalite Gorazdov stojí kaplnka sv. Gorazda, ktorú 31. júla 1994 posvätil nitriansky biskup kardinál J. Ch. Korec. V r. 867 sprevádzal Gorazd svojich učiteľov do Ríma, kde ho vysvätili za kňaza (868). Arcibiskupa Metoda neopustil ani počas takmer trojročného väznenia na nemeckom území.
Možno ho považovať za sprostredkovateľa medzi dvoma liturgiami alebo kultúrnymi prúdmi, latinským a slovanským, ktoré sa prejavovali v Moravskej ríši. A to najmä vtedy, keď sa Svätopluk priklonil na stranu franských kňazov. Cirkevnoslovanská pamiatka bulharského pôvodu z konca stredoveku Skazanie o prevedenii písania pokladá popredných učeníkov vrátane Gorazda za spolupracovníkov na slovanskom preklade Svätého písma. Bol totiž výborným znalcom domáceho jazyka i náboženskej terminológie, zaužívanej na našom území už pred byzantskou misiou. Gorazd je považovaný za autora životopisu sv. Metoda - Život Metoda; tiež liturgického diela Kyjevské listy.
Po Metodovej smrti r.885 sú životné cesty Gorazda a jeho spoločníkov nejasné, v tejto otázke sa názory autorov značne rozchádzajú. Grécky Život sv. Klementa (známy aj pod názvom Bulharská legenda) podáva správu o prenasledovaní Metodových učeníkov. Nemeckí žoldnieri dostali rozkaz vyhnať žiakov arcibiskupa Metoda za hranice Moravskej ríše. Avšak medzi učeníkmi, ktorí museli opustiť Svätoplukovu dŕžavu, sa Gorazd vôbec nespomína. Po prepustení z väzenia sa Gorazd pravdepodobne utiahol na dvor niektorého veľmoža nakloneného slovanskej liturgii. Viching nemohol Gorazda vyhnať z Moravy, lebo pochádzal zo vznešeného domáceho rodu.
Vo veci Metodovho nástupcu Gorazda pápež Štefan V. nariadil, aby Gorazd osobne vysvetlil situáciu súvisiacu s jeho postavením. Takéto nariadenie svedčí o tom, že správy poslané do Ríma o situácii na Morave boli úmyselne skreslené. Keď sa v r. 900 alebo krátko pred ním zmenila situácia a do Moravskej ríše prišli legáti pápeža Jána IX. (898-900), arcibiskup Ján s biskupmi Benediktom a Danielom, aby zreorganizovali Moravskú provinciu a vysvätili jedného arcibiskupa a troch biskupov, je veľmi pravdepodobné, že arcibiskupom sa stal mimoriadne nadaný, všestranne vzdelaný učeník Gorazd.
Knieža Mojmír II. (894-906) iste informoval pápežských legátov o nečestnosti Vichinga, ktorý opustil biskupstvo v Nitre a ešte predtým krivo obžaloval Gorazda v Ríme. Knieža určite pripomenul aj poslednú vôľu arcibiskupa Metoda, ktorý označil Gorazda za svojho jediného nástupcu. Jeho životné cesty po rozpade Moravskej ríše, a teda aj cirkevnej provincie, sú zahalené tajomstvom.
Hovorí sa o jeho pobyte v Čechách, Poľsku aj Bulharsku, kde je úcta k nemu zvlášť živá a je zaradený do zoznamu svätých Sedempočetníkov (Cyril a Metod, Kliment, Naum, Gorazd, Sáva a Angelár). Na Východe bola táto úcta veľmi rozšírená a v samotnom Bulharsku vznikli viaceré kláštory a kostoly, ktoré sú im zasvätené. O pobyte Gorazda v Bulharsku svedčí aj Djukanžova listina v Národnej knižnici v Paríži z 13. storočia, napísaná po grécky, v ktorej sú vymenovaní bulharskí arcibiskupi: ako tretí arcibiskup v poradí sa uvádza sv. Gorazd: „Gorazdos Chirotónitis pará Metodiu, eo ústeron ekdiochtis pará ton pneumatómcháon.“ Kult sv. Gorazda na bulharskom území dokazuje aj ikonopisná tradícia od 13. storočia.
Profesor M. Lacko, opierajúc sa o názory profesorky K. Lanckoronskej, poukazuje na skutočnosť, že v 10. storočí bolo v Krakove arcibiskupstvo so staroslovanským bohoslužobným jazykom. Prvým arcibiskupom tu mal byť Gorazd. Profesorka Lanckoronska zastáva tiež stanovisko, že biskupstvo bolo prenesené do Krakova z Nitry po vpáde Uhrov do strednej Európy. Obnovená liturgia zaviedla na Slovensku liturgickú spomienku na sv. Gorazda a jeho spoločníkov, ktorá sa každoročne slávi 27. júla ako ľubovoľná spomienka a od r. 1993 ako povinná spomienka.

Pramene:

Bagin, A.: Život Gorazda. Martin 1992; Belás, L.: Návraty sv. Gorazda do Nitry. Nitra, r. 15, 1991, č. 1, s. 34-35; Belás, L.: Významné osobnosti Nitry. Nitra 1998, s. 47-48; Encyklopédia Slovenska 2. Bratislava 1987, s. 175; Holečko, M.: Slovenský učenec a veľkňaz. Slovenské národné noviny, r. 5, 1994, č. 37, s. 6; Holečko, M.: V odkaze prvého slovenského učenca. Slovensko, r. 16, 1992, č. 1, s. 34-36; Judák, V.: Priatelia Boží. Slovenské martyrológium. Bratislava 1995, s. 24-30; Judák, V. - Hanko, I.: Od Gorazda ku gorazdovcom. Nitra 1994; Kalev, D.: Sv. Gorazd. slavianski prosvetitel. Sofia 1970; Kučera, M.: Postavy veľkomoravskej histórie. Martin 1986, s. 274; Slovenský biografický slovník II. Martin 1987, s. 204; Stanislav, J.: Slovanskí apoštoli Cyril a Metod a ich činnosť vo Veľkomoravskej ríši. Bratislava 1945.

Autor kníh

Por. č.ZodpovednosťNázov Rok
630518Gorazd, sv.Pravoslávny katechizmus2001