logo
Dominikánsky knižný inštitút
bannermaria

Bibliografia niektorých kňazov



Gábriš, Július

Tituly:

arcibiskup, cirkevný historik, stredoškolský profesor

Životopisné dáta:

* 5. decembra 1913, Tesáre nad Žitavou, okr. Zlaté Moravce – † 13. novembra 1987, Trnava, poch. v Tesárskych Mlyňanoch

Životopis:

Teológiu vyštudoval v Bratislave, kde ho 26. júna 1938 vysvätili za kňaza.
Ako kaplán pôsobil v Tekovských Lužanoch a v Holíči, od r. 1939 v Stupave. Od r. 1941 bol správcom farnosti v Banke pri Piešťanoch. V rokoch 1940-1944 študoval na Prírodovedeckej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave, kde získal doktorát prírodných vied. Ďalej pôsobil od r. 1941 ako profesor náboženstva na gymnáziu v Trnave. V r. 1948 ho vymenovali za prosynodálneho sudcu, v r. 1951 za správcu farnosti Jablonica a okresného dekana dištriktu Senica, v r. 1962 za správcu farnosti a prepozitúry Panny Márie v Novom Meste nad Váhom a v r. 1968 za infulovaného prepošta a generálneho vikára. Po smrti trnavského biskupa A. Lazíka r. 1969 ho vymenovali za apoštolského administrátora trnavského s právami rezidenciálneho biskupa.
V r. 1973 bol spolu s J. Pásztorom aj J. Ferancom vymenovaný za titulárneho biskupa dekoriánskeho a apoštolského administrátora trnavského. Biskupské svätenie prijali všetci traja v Katedrále sv. Emeráma na Nitrianskom hrade 3. marca 1973 z rúk arcibiskupa Agostina Casaroliho. V časoch tvrdej normalizácie sa biskup Gábriš nestal poslušnou bábkou v rukách režimu, čoraz viac sa začal orientovať na spiritualitu pražského arcibiskupa a kardinála Františka Tomáška. Ako veľký kancelár bohosloveckej fakulty nemal ľahkú pozíciu. Postupne, ako sa odvažoval viac a viac kritizovať náboženské pomery vo vtedajšej republike a vzďaľovať od mierového hnutia Pacem in terris, bol aj viac a viac izolovaný a ostro sledovaný bezpečnosťou. Hoci spravoval najväčšiu diecézu, do seminára púšťali najmenší počet bohoslovcov. Jeho situáciu komplikovalo aj to, že spravoval diecézu s najväčším počtom maďarských farností. Napriek malým možnostiam na riadnu činnosť sa pomaly stal symbolom odboja proti režimu. Zvlášť svojimi historicky a teologicky fundovanými kázňami na pútnických miestach (Topoľčianky, Šaštín, Trnava) strhával veriacich. Jeho kázne sa šírili ako samizdaty v písomnej forme, aj ako magnetofónové nahrávky. Rastúca popularita a neochota skloniť sa pred štátnou mocou, ba aj otvorená kritika režimu, potláčajúceho najelementárnejšie náboženské práva veriacich, spôsobili, že keď vydal 30. decembra 1977 pápež Pavol VI. dve buly: Praescriptionum sacrosancti a Qui divino (o úprave hraníc diecéz v ČSSR a o povýšení Apoštolskej administratúry trnavskej na diecézu a zároveň arcidiecézu - metropolitné sídlo, ktorému boli podriadené sufragánne biskupstvá: Nitra, Banská Bystrica, Spiš, Rožňava a Košice; biskupstvo Prešovské ostalo naďalej pod priamou správou Svätej stolice) - nebol biskup Gábriš vymenovaný za prvého arcibiskupa-metropolitu samostatnej cirkevnej provincie. Obe buly zverejnil slávnostne v Trnave, v novozriadenej Katedrále sv. Jána Krstiteľa, pápežský legát kardinál F. Tomášek 6. júla 1978. Po vydaní dekrétu Quidam episcopi, ktorým Vatikán zakázal
v celosvetovom meradle činnosť viacerých organizácií a hnutí, ktoré sa „stavali“ pod náboženské aktivity, čo platilo aj o združení Pacem in terris, biskup Gábriš ešte viac začal vystupovať ako zástanca práv veriacich.
Napriek neustále sa zhoršujúcemu zdravotnému stavu si získaval čoraz väčšiu popularitu medzi ľuďmi, čo sa prejavilo najmä počas púte na Velehrad v apríli a v júli pri príležitosti 1100. výročia smrti sv. Metoda. Na pamätnej púti v Šaštíne 1985 sa jeho kázeň stala akýmsi verejným testamentom tohto ťažko chorého biskupa. Pre chorobu utiahol sa napokon do svojho súkromia v Piešťanoch, zomrel v Trnave.
Jeho pohreb sa stal veľkou manifestáciou viery za účasti dvoch kardinálov (Tomáška a Königa), arcibiskupov (vatikánskych vyslancov Silvestriniho, Colasuonnu a viedenského Groera), viacerých biskupov (Feranca, Pásztora, Vránu) a nechýbali ani traja biskupi, ktorým štátna správa neumožnila vykonávať ich biskupskú úlohu (Otčenášek, Korec a Dubovský). Veľkú pozornosť vyvolal list Svätého Otca Jána Pavla II., ktorý vyzdvihol zásluhy zosnulého biskupa a povýšil ho aspoň posmrtne, udelením ojedinelého, v Cirkvi dovtedy nezvyčajného titulu „arcibiskup in memoriam“.

Pramene:

Archív Arcibiskupského úradu v Trnave - personalia; Archív Spolku sv. Vojtecha - Fasc. Július Gábriš; Schématizmus slovenských katolíckych diecéz. Trnava-Bratislava 1971, s. 336; Dian, D.: Pastorálna tematika na stránkach Duchovného pastiera. Lublin 1997, s. 28-30; Duchovný pastier, r. 48, 1973, č. 3, s. 145; Duchovný pastier, r.59, 1978, s. 297-298; Duchovný pastier, r. 69, 1988, č. 2 s. 57-59; Gábriš, M. - Gábriš, J.: Arcibiskup Mons. RNDr. Július Gábriš, život a dielo. Hlohovec 1997; Schematizmus slovenských katolíckych diecéz. Bratislava - Trnava 1978, s. 113; Strelka, V.: Panteón dejateľov Spolku sv. Vojtecha. Trnava 1995, s. 27; Šmálik, Š.: Veľký štyridsaťdňový pôst Cirkvi na Slovensku. Bratislava 1996, s. 70; www.mariasoft.sk/knazi/bt-E-J.htm

Autor kníh

Por. č.ZodpovednosťNázov Rok
910649Gábriš, JúliusZemepis pre 1. triedu stredných škôl1947

Autor článkov

Por. č.ČasopisRok ČísloZodpovednosťNázov
1738Hlasy z Ríma19798-9Mons. dr. Július Gábriš, biskup «Hovorím vám úprimnú pravdu».