logo
Dominikánsky knižný inštitút
bannermaria

Macháček, Pavol

Tituly:

politik, publicista, historik, redaktor.

Životopisné dáta:

* 25. marca 1887, Holíč, okr. Skalica – † 2. januára 1969, Holíč

Životopis:

Študoval na gymnáziách v Skalici a Trnave. Teológiu absolvoval v Ostrihome, kde získal povesť pansláva. V teologických štúdiách pokračoval na univerzite v Innsbrucku. Kňazskú vysviacku prijal 16. júla 1911 v Ostrihome.
Ako kaplán pôsobil v Šoporni a Kestúci (Kesztölc v Maďarsku), v r. 1912 v Krakovanoch, v r. 1913 v Tesárskych Mlyňanoch a v r. 1914 v Holíči. V rokoch 1915-1918 bol poľným kurátom rakúsko-uhorskej armády. V r. 1919 nastúpil na kaplánske miesto v Holíči a v r. 1921 v Devíne. Od r.1918 začal užšie spolupracovať s Andrejom Hlinkom a s autonomistickou Slovenskou ľudovou stranou. Vďaka Hlinkovej dôvere získal v krátkom čase dôležité pozície. V novembri 1922 sa stal tajomníkom Slovenskej ľudovej strany a od r. 1923 zodpovedným redaktorom novín Slovák. V rámci strany patril k radikálnemu krídlu; svojimi postojmi zapríčinil odchod J. Kozu Matejova z redakcie Slováka, rozchod A. Kolíska s ľudovou stranou a znemožnil návrat M. Mičuru do ľudovej strany. V r. 1925 ho zvolili za poslanca Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (HSĽS) v poslaneckej snemovni v Prahe. V máji 1929 rezignoval na funkciu generálneho tajomníka HSĽS. Príčinou bol nesúhlas so solidárnym postojom popredných činiteľov strany v procese s V. Tukom. Po odchode z HSĽS sa začal angažovať v slovenskej pobočke Československej strany lidovej. V rokoch 1929-1931 bol jej poslancom v poslaneckej snemovni v Prahe. V r. 1931 sa vzdal poslaneckého mandátu a začal pôsobiť ako farár v Šali. Od r. 1938 bol farárom v Bolerázi. Po vzniku slovenského štátu ho v r. 1939 krátko väznili v Ilave.
Koncom decembra 1939 emigroval cez Maďarsko a Juhosláviu do Francúzska. V spore Československý národný výbor - Slovenská národná rada (E. Beneš kontra M. Hodža) sa postavil na stranu E. Beneša. V Paríži viedol rozhlasové vysielanie Československého národného výboru. V r. 1940 odišiel pred obsadením časti Francúzska nemeckou armádou do Veľkej Británie. V rokoch 1940-1945 bol členom Štátnej rady pri československej vláde v Londýne, v rokoch 1940-1942 bol jej podpredsedom. V exile sa neúspešne pokúšal reprezentovať slovenských katolíkov. Krajský súd v Bratislave ho v neprítomnosti odsúdil na doživotné väzenie. V r. 1943 mu trest zmenili na desať rokov väzenia.
Na Slovensko sa vrátil v r. 1945. Pôsobil ako predseda Ústrednej správy cirkevných majetkov v Bratislave. Patril k prívržencom Demokratickej strany. Od r. 1946 spravoval Farnosť sv. Martina v Bratislave. Po komunistickom štátnom prevrate r. 1948 sa úplne prispôsobil novým pomerom a zaradil sa do skupiny tzv. vlasteneckých kňazov, ktorí zastávali konformné postoje. Úzko spolupracoval so Slovenským úradom pre veci cirkevné a angažoval sa pri vytvorení Mierového hnutia katolíckych duchovných. V r.1951 ho vymenovali za bratislavského kanonika. Od r. 1952 začal pôsobiť ako farár vo Svätom Jure, neskôr v Holíči. V r. 1966 odišiel na odpočinok.
V 20tych rokoch sa angažoval ako zodpovedný redaktor v štyroch periodikách HSĽS: v r.1923-1925 redigoval humoristický časopis Koza, v rokoch 1923-1927 bol zodpovedným redaktorom týždenníka Slovák, v rokoch 1924-1927 aj denníka Slovák, v rokoch 1925-1926 bol zodpovedným redaktorom týždenníka Slovenské ľudové noviny. V redaktorskej činnosti pokračoval aj po vojne. V rokoch 1947-1948 bol zodpovedným redaktorom katolíckej revue Nová práca a mesačníka Pútnik cyrilometodejský. V rokoch 1950-1951 pracoval ako člen redakčnej rady časopisu Duchovný pastier.
Vydal diela: Hlavné patronátne právo v dejinách uhorských (Bratislava 1930) a Šaľa v dejinách (Nové Zámky 1935). Samostatne vyšla jeho parlamentná reč v pražskej poslaneckej snemovni pod názvom Obrana cirkevných majetkov (Bratislava 1930). Napísal desiatky politických článkov a úvah do Slováka.

Pramene:

Sidor, K.: Andrej Hlinka. Bratislava 1934, s. 494, 497, 501, 502, 525, 533, 536; Reprezentačný lexikón Slovenska a Podkarpatskej Rusi. Bratislava 1936, s. 202; Čas, r. 4, 28. 3. 1947; Katolícke noviny, r. 84, 1969, č. 2; Slovenský biografický slovník IV. Martin 1990, s. 23; Feierabend, L. K.: Politické vzpomínky 2. Brno 1994, s. 45, 47-49, 168; Špetko, J.: Slovenská politická emigrácia v 20. storočí. Praha 1994. s. 122, 124.

Autor kníh

Por. č.ZodpovednosťNázov Rok
901469Macháček, PavolHlavnopatronátne právo v dejinách uhorských1930
901471Macháček, PavolObrana cirkevných majetkov1930
901473Macháček, PavolŠaľa v dejinách1935

Šefredaktor periodika

Por. č.ZodpovednosťNázov Rok
1027002Macháček, PavolNová práca IV. ročník (1948)1948
882386Macháček, PavolPútnik cyrilometodejský 19481948

Redaktor periodika

Por. č.ZodpovednosťNázov Rok
882385Jurovský, StanislavPútnik cyrilometodejský 19471947

Autor článkov

Por. č.ČasopisRok ČísloZodpovednosťNázov
15666Pútnik cyrilometodejský19481Msgr. Pavol Macháček Rok umrel, nech žije — rok!
18588Pútnik cyrilometodejský19482Pavol Macháček Zrada písma znalých
18594Pútnik cyrilometodejský19482Msgr. Pavol Macháček Z katolíckeho sveta
38724Pútnik cyrilometodejský19483Pavol Macháček Pápeži mieru.
38727Pútnik cyrilometodejský19483Msgr. Pavol Macháček Z katolíckeho sveta
38731Pútnik cyrilometodejský19484Pavol Macháček Cirkev a Kráľovstvo Božie.
38734Pútnik cyrilometodejský19484Msgr. Pavol Macháček Historický kalendár jubilejného roku 1948.
38738Pútnik cyrilometodejský19484Msgr. Pavol Macháček Z katolíckeho sveta
38742Pútnik cyrilometodejský19485Pavol Macháček Na okraj májových pobožností.
38748Pútnik cyrilometodejský19486Pavol Macháček Večné mesto = sväté miesto. (Na sviatok sv. Petra a Pavla.)
38757Pútnik cyrilometodejský19489Pavol Macháček Matka a syn.
38766Pútnik cyrilometodejský194811Pavol Macháček Na Dušičky tri sv. omše. Liturgická uvaha,
38768Pútnik cyrilometodejský194811Msgr. Pavol Macháček Sto rokov od narodenia prof. Eduarda Krajňáka.
41642Duchovný pastier19489Pavol Macháček Náboženské obrodenie v dnešnom Francúzsku. (Dokončenie.)
41655Duchovný pastier19483Pavol Macháček O farskom dejepisectve II. 1. Archívne pramene a knihy.
41761Duchovný pastier19486Pavol Macháček Spoločné vlastníctvo prvých kresťanov.
2447Pútnik cyrilometodejský19477Msgr.Pavol Macháček Adoračný smierny kostol Božského Srdca v Paríži.
2453Pútnik cyrilometodejský19478-9Pavol Macháček K 1400-ročnému jubileu rehole benediktínov.
2471Pútnik cyrilometodejský194710Msgr.Pavol Macháček Priebeh nášho 77. valného shromaždenia,
2472Pútnik cyrilometodejský194710Msgr.Pavol Macháček Prelát Dr, Pavol Žiška
2477Pútnik cyrilometodejský194711Pavol Macháček „Hodina činov – hodina skúšky ,,
2479Pútnik cyrilometodejský194711Msgr.Pavol Macháček Slovo k našim p. jednateľom.
2487Pútnik cyrilometodejský194712Msgr.Pavol Macháček Za Alexandrom Šindelárom.
39784Nová práca19471Msgr. Pavol Macháček. Na margo Šrobárovej autobiografie
39030SVÄTÁ RODINA.19151Poslovenčil Pavel Macháček, kaplán. AGNUŠTEK