logo
Dominikánsky knižný inštitút
bannermaria

Magin, Ján Baltazár

Tituly:

kanonik, básnik, apologéta.

Životopisné dáta:

* 6. januára 1681, Vrbové, okr. Piešťany – † 27. marca 1734, Dubnica nad Váhom, okr. Ilava, poch. v krypte tamojšieho kostola

Životopis:

Teológiu študoval vo Viedni v Pázmaneu, za kňaza ho vysvätili v r. 1706.
Potom pokračoval v teologických štúdiách na Viedenskej univerzite a v r. 1708 dosiahol hodnosť bakalára. Od r. 1709 bol farárom v Iregu (dnes Jarok, okr. Nitra) a od r. 1712 v Košeci. V r. 1718 vstúpil do Spoločnosti Ježišovej a začal noviciát v Trenčíne. V r. 1719 sa však vrátil do pastorácie a stal sa farárom v Dubnici nad Váhom. V r. 1730 ho vymenovali za cenzora tlačiarne v Púchove, v r. 1731 za titulárneho kanonika Nitrianskej kapituly. Bol znalcom cirkevného i svetského práva. Ako kanonik sa pravidelne zúčastňoval na súdnych pojednávaniach v Trenčianskej stolici.
Zaoberal sa aj antickou vzdelanosťou a literatúrou. Sám napísal niekoľko latinských básní. Z nich je známy veršovaný náhrobný nápis z r.1725 na kamennom epitafe Štefana Dubnického (1675-1725). V r. 1729 zložil podľa vzoru Virgíliových Bukolík latinskú báseň na počesť trenčianskeho župana Jozefa Ilešháziho - Carmen nuptiale (Svadobná pieseň). Zachovala sa v rukopise a v 20. storočí vyšla v slovenskom preklade - Ekloga (Bratislava 1981). Jeho najvýznamnejším dielom bola prvá národná obrana Slovákov - Murices nobilissimae et novissimae diaetae Posoniensis scriptori sparsi, sive Apologia pro inclyto comitatu Trenchiniensi ejusdemque nominis civitate conscripta adversus calumnias (Ostré námietky, namierené proti autorovi Slovutného posledného snemovania bratislavského alebo Obrana slávnej Trenčianskej stolice a mesta tohože mena). Práca vznikla už v r. 1723, ale tlačou vyšla až v r.1728 v Púchove. Napísal ju z poverenia trenčianskej šľachty, duchovenstva a meštianstva. Bola to polemická odpoveď na hanlivý spis trnavského profesora práv Michala Benčíka (1670-1728) Novissima diaeta nobilissima principis, statuumque et ordinum inclyti regni Hungariae (Slávnostné posledné snemovanie za účasti panovníka a stavov slávneho uhorského kráľovstva, 1722). Formou dialógu medzi domácim pánom Gnorimednopoliprostatom a jeho návštevníkmi Gnorimenom a Poliphilom v nej rozvinul myšlienky o starobylosti, význame a dávnych slobodách mesta Trenčín, o rozšírení slovanského jazyka, slávnej minulosti a autochtónnosti Slovanov a Slovákov v Uhorsku, ako aj o cyrilo-metodskej tradícii. S oduševnením písal o pohostinnosti, s ktorou Slováci prijali na svoje územie Maďarov. Zdôrazňoval, že Slováci sú rovnoprávnym uhorským stavovským národom a majú také isté práva ako Maďari. Nesúhlasil so stotožňovaním pojmov Uhor a Maďar. Ako prvý poukázal na etnickú celistvosť slovenskej národnosti a vymedzil jej územie i hranice. Odmietal akýkoľvek šovinizmus. V diele zachytil vývinové smery národnostných pohybov a slovenského národného uvedomovania v období baroka. Hoci vychádzal zo stanovísk Trenčianskej stolice, jeho dielo vyznievalo ako celoslovenská obrana. Opieral sa nielen o vedeckú literatúru, keď čerpal zo súvekých prác českých historikov a kronikárov, ale aj o Sväté písmo. Táto národná obrana našla plodnú odozvu. Jeho teórie o autochtónnosti Slovákov širšie rozviedol v r. 1733 jezuita Samuel Timon v diele Imago antiquae Hungariae (Obraz dávneho Uhorska). Viaceré historické a biografické údaje z Maginovej práce prevzal Anton Bernolák do svojho spisu Dissertatio philologicocritica de literis Slavorum (Jazykovednokritická rozprava o slovenských písmenách, Bratislava 1787). Celé state prebral Juraj Fándly do svojej práce Compendiata historia gentis Slavae (Krátke dejiny slovenského národa, Trnava 1793). Spomínaná literárna obrana svojou závažnosťou a slovenským i celoslovanským vyznaním zaujala významné miesto v procese formovania národného povedomia. Ovocím dôkladného štúdia klasických, humanistických a súvekých autorov bolo Maginovo latinské dielo Tractatus theologici et philosophici (Teologické a filozofické rozpravy). Práca ostala v rukopise, na konci 18. storočia sa pravdepodobne stratila. Kánonická vizitácia z r.1766 ešte uvádzala tento rukopis v zozname farských kníh.

Pramene:

Bagin, A.: Vybrané kapitoly zo slovenských cirkevných dejín. Bratislava - Trnava 1980, s. 73-75; Tibenský, J.: Chvály a obrany slovenského národa. Bratislava 1965, s. 8, 9, 47, 73, 75, 86, 90, 91, 95,97, 99, 142, 159, 330, 386-388.

Autor kníh

Por. č.ZodpovednosťNázov Rok
943953Magin, Ján BaltazárMurices nobilissimae et novissimae diaetae Posoniensis scriptori sparsi1728
943952Magin, Ján BaltazárCarmen nuptiale1729
943954Magin, Ján BaltazárTractatus theologici et philosophici1730
429097Magin, Ján BaltazárEkloga1981
291037Baltazár Magin, JanObrana slávnej župy Trenčianskej a mesta tohože mena2002

Knihy o ňom

Por. č.ZodpovednosťNázov Rok
892222Baník, Anton Augustín,1900-1978Ján Baltazár Magin a jeho politická, národná i kultúrna obrana Slovákov roku 17281936
892230Baník, Anton Augustín,1900-1978Novšie údaje na poznanie Jána Baltazára Magina, jeho diela i doby1937