logo
Dominikánsky knižný inštitút
bannermaria

Máčaj, Alexander, OSPPE

Iné mená:

Macsay, Maczay, Máčai, Alexander, OSPPE

Tituly:

kazateľ, apologéta.

Životopisné dáta:

* 1664, Kosihovce, okr. Veľký Krtíš – † 31. januára 1722, Marianka, okr. Malacky

Životopis:

Ako osemnásťročný vstúpil do rehole pavlínov. . Rehoľné sľuby zložil roku 1683 a v nasledujúcom roku pokračoval v postnoviciátnej formácii. Potom študoval filozofiu a teológiu v chorvátskej Lepoglave, a to napriek tomu, že pavlíni mali od roku 1673 vlastný filozoficko-teologický inštitút so sídlom v Trnave. Trnavu v tom čase totiž okupovali. Štúdiá dokončil v roku 1690.
Ako slovenský kazateľ pôsobil v kláštore v Marianke, v rokoch 1698-1712 zastával funkciu predstaveného kláštora.
Vydal knižku Škola duchovní (1693). Bol nedeľným kazateľom a zostavil zbierku kázní Panes primitiarum Aneb Chleby Prvotjn lačnegjcym Slova Božího Dušem predložené; to gest: Kázne Na Nedele Celeho Roku Wýbornýmy concepti z rozličných Knjh wytaženýmy, k snadnému pochopenj náležitě wyprawené; Také Wýpowědmi Pjsma Swatého, a Wýklady gak Swatých otcůw tak y Učitelůw Cýrkey Swatég hogněgssy wyswětlené, a k snadněgssy wýmlůwnosti, na pomoc Nowotných Kazatelůw, Také y k Duchownjmu Užitku a Poťessenj Lidu sprostěgssjho, Obssyrnegssym Rozmluvánjm w Slowenském Gazyku ponayprw na Swětlo wydané (Trnava 1718), ktorú napísal po slovensky. Sám sa vyjadril, že ju napísal „vo vlastnej slovenskej reči“. Po česky napísané knihy kázní totiž neboli medzi Slovákmi rozšírené. V tomto úvode verejne predstavil aj svoje slovenské národné povedomie. Knižka obsahovala kázne na každú nedeľu v roku a mala byť pomôckou pre začínajúcich kazateľov. Jeho kázne boli typickým prejavom barokového myslenia, ich štýl bol jednoduchý. Do textov vložil veľa citátov zo Svätého písma i z diel cirkevných a antických spisovateľov, pričom ich uvádzal po latinsky so súbežným prekladom. Na viacerých miestach v nich prejavil sociálne cítenie s utláčanými a s poníženými.
Do radov duchovenstva adresoval tieto slová:
„Tých veľmi mnohých, ktorí sa budú čudovať tomu, že toto dielo vydávam vo svojej domácej slovenskej reči, teda neobvyklou ortografiou, ľahko o svojej veci presvedčím. Na jednej strane podnecuje ma k takémuto vydaniu to, že často som počul rozhovory mnohých zväčša mladších kazateľov, ktorí sa žalovali, že iné národy, najmä Maďari, Nemci, Chorváti, Česi, Poliaci, Moravania a iní majú rozličné kazateľské knihy na pomoc pre mladých kazateľov, jediný slovenský národ (ktorý inak podľa svojho mena za slávny sa pokladá) nemá vo svojej vlastnej reči vydanú ani jednu knihu, ktorú by mohli používať ako pomôcku jeho mladí kňazi, hoci, ako hovorí Sokratés, k službám svojej vlasti býva každý pohotový. A hoci medzi inými rečami, s ktorými slovenský národ má zväzky, slúži mu najmä vypestovaná reč česká a moravská, pretože však kazateľské knihy v tomto jazyku v našej vlasti ťažko vidieť a takmer nemožno si ich obstarať, oprávnene som bol pohnutý vydať toto dielo vo vlastnej slovenskej reči.“
Počas protihabsburských stavovských povstaní žoldnierske vojská povstalcov často plienili mestá a kostoly. V Marianke r. 1697 rozhádzali hrobky, v ktorých hľadali poklady, a odvliekli odtiaľto zvony. Tamojšiu vzácnu sochu Panny Márie Máčaj pred plienením zachránil, odniesol ju do bezpečného úkrytu na Pajštúnskom hrade.

Pramene:

Korec, J. Ch.: Cirkev v dejinách Slovenska. Bratislava 1994, s. 650, 694, 724; Mráz, A.: Dejiny slovenskej literatúry. In: Slovenská vlastiveda 5, zv. 1. Bratislava 1948, s. 82; Vavrovič, J.: Svetlá minulosti. Trnava 1994, s. 35.

Autor kníh

Por. č.ZodpovednosťNázov Rok
943917Máčaj, Alexander, OSPPEŠkola duchovní1693
943918Máčaj, Alexander, OSPPEPanes primitiarum Aneb Chleby Prvotjn lačnegjcym Slova Božího Dušem predložené1718