logo
Dominikánsky knižný inštitút
bannermaria

Mečiar, Kamil

Tituly:

ThDr., prekladateľ, spisovateľ

Životopisné dáta:

* 17. augusta 1912, Prievidza – † 26. februára 2002, Prievidza

Životopis:

Pochádzal z remeselníckej rodiny; jeho bratom bol významný literárny vedec, publicista a kultúrny pracovník Stanislav Mečiar (1910-1971). Ľudovú školu navštevoval v Prievidzi (1918-1921) a Handlovej (1921-1922), študoval na reálnom gymnáziu v Prievidzi (1922-1923) a na klasickom Gymnáziu A. Sládkoviča v Banskej Bystrici (1923-1930); v tamojšom kňazskom seminári pokračoval v štúdiách teológie (1930-1933). Ako kaplán vo funkcii subdiakona a diakona pôsobil vo Zvolene, v Žarnovici a Novej Bani (1934-1936). Po vysviacke za kňaza (21. mája 1935) externe študoval na Teologickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe (1935-1936); tam získal absolutórium (1937), neskôr vykonal aj rigorózne skúšky a obhájením dizertačnej práce Obetovanie ľudí v Starom zákone dosiahol titul doktora teológie (1952).
Bol správcom farnosti v Bábinej (1936-1942), farárom v Dobrej Nive (1942-1952) a vo Zvolene (1952-1956), zároveň dekanom dekanátu Zvolen a Krupina i sudcom cirkevného súdu, potom správcom farnosti v Hronci (1956-1960), Koši (1960-1971) a v Bystričanoch (1971-1983); po odchode do dôchodku žil v Prievidzi.
Počas štúdií si dokonale osvojil latinský jazyk a popri ňom sa ako autodidakt venoval taliančine, zaujala ho najmä talianska náboženská literatúra, systematicky sa začal venovať jej prekladaniu do slovenčiny. Prvé preklady z taliančiny (úryvky z knihy G. Papiniho Gog) publikoval v kultúrnej rubrike Slováka (1932-1933, 1936, 1942), ďalšie v časopisoch Pero (1933), Kultúra (1936-1938) a Živena (1938-1939). Okrem ukážok z Papiniho preložil úvahy D. Giuliottiho a prózy M. Messinaovej. V r. 1939 vykonával funkciu zodpovedného redaktora časopisu Životom, ktorý vydával kláštor redemptoristov v Bratislave, s úlohou šíriť slovenské preklady inojazyčných náboženských textov; vlastnými kázňami prispieval do časopisu Katolícke kázne (1938-1940). V tomto období sa ešte intenzívnejšie zaoberal prekladateľskou činnosťou. Knižne debutoval prekladom úspešného nábožensko-mládežníckeho románu F. Ogliatiho Pošta Kocúra (1938, do r. 1990 štyri vydania), preložil prózu G. Deleddovej Požiar v olivovom háji (1939) a M. Dandola Srdcia existujú (1941); spoluprekladateľ G. Papiniho Esejí o umení (1943). Po r. 1948 jeho preklady náboženskej literatúry z taliančiny (A. Cojazzi: Abeceda katolíka), z nemčiny (A. Goodier: Hriešnici a svätí, V. Thurlimann: Mária ako vzor kresťanského života, K. Hock: Kráčanie v prítomnosti Božej) a z češtiny (A. Pelikán: Šťastný domov nad kolískou) nemohli vyjsť; Goodierovi Hriešnici a svätí vyšli až v r. 1993. Jeho hlavným a celoživotným dielom sú rozsiahle štvorzväzkové životopisy svätých s názvom Životy víťazov (Bratislava 1997-1999). Úlohou spracovať ich autora ešte v r. 1942 poveril Spolok sv. Vojtecha a prvý rukopis revidovaných životopisov svätých podľa vydania zo začiatku 20. storočia bol už r.1947 za jeho redakcie pripravený na vydanie. Na základe dokumentov Druhého vatikánskeho koncilu prepracoval a doplnil životopisy; v dnešnej podobe dielo obsahuje 420 aktualizovaných biografií svätcov.

Autor kníh

Por. č.ZodpovednosťNázov Rok
944169Mečiar, KamilŽivoty víťazov 11997
944170Mečiar, KamilŽivoty víťazov 21997
576481Mečiar, KamilŽivoty víťazov. 3.1998
944172Mečiar, KamilŽivoty víťazov 41999
4813Mečiar, KamilŽivoty víťazov 12006
4814Mečiar, KamilŽivoty víťazov 22006
4815Mečiar, KamilŽivoty víťazov 32006
4816Mečiar, KamilŽivoty víťazov 42006