logo
Dominikánsky knižný inštitút
bannermaria

Bibliografia niektorých kňazov



Gajdoš, Vševlad Jozef, OFM

Iné mená:

Fr. Minor, Fr. Vševlad, Pankrác Gajdoš, Raslav Bulhar, Máňan, V.J.G., Jg, -v, fm, pégé

Tituly:

historik, knihovník, pedagóg, trpiteľ.

Životopisné dáta:

* 15. mája 1907, Maňa, okr. Nové Zámky – † 11. mája 1978, Maňa

Životopis:

Pochádzal z maloroľníckej rodiny. V r. 1920 sa zamestnal ako knihársky učeň v Trnave, kde sa dostal do priameho styku s františkánmi a rozhodol sa vstúpiť do ich rehole. V r. 1921 odišiel do kláštora v Skalici, kde ho prijali na gymnázium. Po skončení tretej triedy gymnázia v Trnave ho 25. augusta 1924 v trnavskom kláštore výnimočne prijali za novica. Zvolil si rehoľné meno Pankrác, ktorého slovenské znenie Vševlad používal po celý život.
Po ročnom noviciáte (1924-1925) strávil rok ako študent-privatista vo františkánskom kláštore v Malackách. Posledné tri ročníky gymnázia ukončil v Skalici 11. júna 1929 maturitou. Teologické štúdiá absolvoval na Bohosloveckej fakulte Karlovej univerzity v Prahe v rokoch 1929-1933. Popri teológii absolvoval r. 1931 aj odbor knihovedy na filozofickej fakulte pražskej univerzity a získal kvalifikáciu na vyučovanie esperanta. Kňazskú vysviacku prijal 24. septembra 1932 v Trnave.
V rokoch 1933-1938 študoval na Univerzite Komenského v Bratislave históriu a filozofiu. Počas tohto štúdia absolvoval študijné pobyty na univerzitách v Mníchove (1935) a Budapešti (1937). V r. 1939 vykonal študijnú cestu po Taliansku. Za doktora filozofie bol promovaný 18. marca 1939. Pedagogickú činnosť začal v šk. roku 1938/39 na gymnáziu v Malackách, kde pôsobil do núteného odchodu v r.1946. Preložili ho na gymnázium do Nových Zámkov. Popritom bol sedem rokov lektorom knihovedy na univerzite v Bratislave (1940-1947). Po poprave J. Tisu na návrh jedného zo študentov zostavil koláž s jeho fotografiou, ktorá sa rozmnožila a rozosielala po Slovensku.
V noci zo 14. na 15. septembra 1947 ho zatkli. Na základe vykonštruovaných výpovedí bol obvinený z vytvorenia ilegálnej protištátnej organizácie. Vo vyšetrovacej väzbe ho protiprávne držali 27 mesiacov, súd sa konal 27. decembra 1949 v Bratislave, rozsudok znel na deväť rokov väzenia a päť rokov straty občianskych práv. Po amnestii r. 1953 mu skrátili trest o šesť mesiacov. Vo väzniciach Bratislava, Leopoldov, Hava, Mladá Boleslav, Valdice si odpykal celý trest (8 a pol roka). Prepustili ho 15. marca 1956. Usadil sa v Mani.
Zamestnal sa v Matici slovenskej ako dokumentátor pri usporiadavaní starých historických knižníc. Preskúmal a usporiadal Aponiovskú knižnicu v Oponiciach a knižnicu Zayovcov uloženú na chodbách Bojnického zámku. Preskúmal aj knižnice v Komárne a Topoľčiankach. Z Matice slovenskej ho v r. 1958 prepustili aj napriek týmto výsledkom. Rehabilitoval ho až Krajský súd v Bratislave 30. mája 1972. Potom pokračoval ďalej v započatej práci: zameral sa najmä na výskum farských knižníc (Maňa, Bernolákovo, Holíč, Radošovce, Hontianske Trsťany, Jasová, Michal nad Žitavou, Vieska nad Žitavou, Nové Zámky, Prešov).
Bol mimoriadne plodným autorom. Objavil niekoľko staroslovienskych pamiatok, spísal inkunábuly františkánskych knižničných fondov. Pri skúmaní podielu slovenských františkánov na tvorbe slovenskej literatúry upozornil na viaceré rukopisné kázne zo 17. a 18. storočia. V niekoľkých prácach objasnil doteraz neznáme skutočnosti zo života a diela A. Bernoláka. Po r. 1970 nemal už príležitosti publikovať, preto jeho práce vychádzali v USA a Kanade.
Prevažnú časť jeho diela tvorí história. Sú to najmä diela o dejinách františkánskej rehole, A. Bernolákovi a bernolákovcoch, o historických knižniciach a cenných rukopisných pamiatkach. Patria sem: Františkáni na Záhorí (Almanach Spolku záhorských akademikov v Malackách, 1938), F. Liszt, jeho otec a františkáni (Kultúra, r. 10, 1938), Zu den Beziehungen F. Liszt zur Slowakei (K vzťahom F.Liszta k Slovensku, Carpatica Slovaca, 1943-1944), Bol F. Liszt františkán? (Literárny almanach Slováka v Amerike, Middletown 1966).
V Sborníku Spolku záhorských akademikov (1942) publikoval štúdie Františkánska tradícia v rodine F. Liszta a Malacky, Memorandum a františkáni v Malackách a Počiatky trnavskej kapituly podľa františkánskej kroniky, Františkáni v slovenskej literatúre (spoluautor T. Zúbek, Cleveland 1979). A. Bernolákovi a bernolákovcom venoval štúdie: Po stopách bernolákovcov v Oponiciach (Duchovný pastier, r. 36, 1961), Knižničná pozostalosť A. Bernoláka (Duchovný pastier, r. 37, 1962), Neznámy A. Bernolák (Archiválna a knižničná pozostalosť v Nových Zámkoch, spoluautor K. Markovič, Duchovný pastier, r. 37, 1962), O Bernolákových rečových znalostiach (Duchovný pastier, r. 37, 1962), Jazykovedné diela v Bernolákovej knižnici (Duchovný pastier, r. 37, 1962), Správa o Bernolákovom bibliografickom spise (Bibliografický zborník, 1962), Bernolákov rukopis o poľnohospodárstve (Agrikultúra, 1964), Rukopisy A. Bernoláka (Duchovný pastier, r. 39, 1964), Bernolákov rukopisný epigram (Slovenská literatúra, 1964), A. Bernolák v Čeklísi (Duchovný pastier, r. 42, 1967).
Iným osobnostiam venoval diela: Život a dielo J. Abrahamffyho (Martin 1942), Tri neznáme spisy V. Gazdu (Literárny archív, 1969), Barokový kazateľ I. Terchovič (Duchovný pastier, r. 51, 1976), Poznámky k literárnemu dielu A. Benčiča (Literárny archív, 1969), Slovenský ľudový kazateľ D. Makoš (Katolícke noviny, r. 88, 1973, č. 1).
Dejinám knižníc a kníhtlače venoval diela: Slovenské súkromné knižnice a archívy (Kultúra, r. 12, 1940), Františkánska knižnica v Malackách (Bratislava 1943), Staroslovenské pamiatky vo františkánskych knižniciach (Kultúra, r. 16, 1944), Katalógy Apponyiovskej knižnice v Oponiciach (Z minulosti knihy na Slovensku, Martin 1959), Doklady pre počiatky kníhtlače (Popis tlačí potulných tlačiarov z fondu Zayovskej knižnice, Duchovný pastier, r. 36, 1961), Niekoľko exlibrisov zo Zayovskej knižnice (Cirkevné listy, 1964), Úchytky z farskej knižnice v Tvrdošovciach (Duchovný pastier, r. 39, 1964). Pre dejiny slovenského jazyka majú mimoriadny význam štúdie: Skalický fragment moravskej legendy (Kultúra, r. 4, 1932), Slovenské bohoslužby vo františkánskom kostole v Budapešti (Kultúra, r. 11, 1939), Úryvok z legendy o sv. Cyrilovi vpísanej v prvotlačí Lactantii Firmiani De divinis institutionibus libri septem, Venezia 1493, v majetku františkánskeho kláštora v Skalici (Duchovný pastier, r. 38, 1963), Slovenský text zo 14. storočia. Modlitba v kódexe Manipulus florum z františkánskej knižnice v Bratislave (Literárnohistorický sborník, r. 4, 1947), Slovenské glosy v latinskom misáli zo 16. storočia (Historica Slovaca, r. 1-2, 1940), Latinská prvotlač s nárečovými rukopisnými textami (Duchovný pastier, r. 39, 1964), Slovenské kázne neznámeho jezuitu (Duchovný pastier, r. 23, 1942), Historické pozadie slovenských rukopisných textov v latinskej liturgickej knihe v 16. storočí (Historický sborník, r. 4, 1946), Medicejský glagolský kódex (Slavia, 1966).
Dejinám hudby venoval štúdie: Doplnky k životopisu a dielu P. Roškovského (Musicologica Slovaca, r. 2, 1970), Hudobné zborníky P. Bajana (Musicologica Slovaca, r. 4, 1972), Barokový hudobník J. Zrunek (Duchovný pastier, r. 51, 1976). Do oblasti filozofie patria jeho štúdie: Františkánska filozofia na Slovensku (dizertačná práca, Bratislava 1937, rozmnožená ako samizdat v r. 1973), Ctihodný J. Duns Scotus (Serafínsky svet, 1932), Príspevok k dejinám scotizmu (Františkánsky obzor, r. 3, 1937).

Pramene:

Schématizmus slovenských katolíckych diecéz. Trnava-Bratislava 1971, s. 337; Katolícke noviny, r. 87, 1972, č. 20; Svedectvo, r. 1, 1992, č. 7 a 8; Slovenský biografický slovník II. Martin 1987, s. 152; Gajdoš, V. J.: Františkáni v slovenskej literatúre. Cleveland, Ohio, 1979, s. 63-67.

Autor kníh

Por. č.ZodpovednosťNázov Rok
875952Gajdoš, Vševlad Jozef,1907-1978Františkánska knižnica v Malackách :1943
910679Gajdoš, Vševlad JozefSväté schody pri Františkánskom kláštore v Malackách1947
910680Gajdoš, Vševlad JozefSväté schody pri Františkánskom kláštore v Malackách1948
415738Gajdoš, Vševlad JozefKnižnica Antona Bernoláka1970
403646Gajdoš, Vševlad Jozef, OFMFrantiškáni v slovenskej literatúre1979
663792Gajdoš, Vševlad Jozef, OFMSlovenský rodoľub Móric Alster1997
4745Gajdoš, Vševlad Jozef, OFMV tichu kláštorov a knižníc2004

Články o ňom

Por. č.ČasopisRok ČísloZodpovednosťNázov
1607Hlasy z Ríma19787Andrej Pauliny. ZOMREL VÝZNAMNÝ FRANTIŠKÁN VŠEVLAD JOZEF GAJDOŠ.