logo
Dominikánsky knižný inštitút
bannermaria

Mikuš, Rudolf, SJ

Tituly:

organizátor náboženského života, trpiteľza vieru

Životopisné dáta:

* 9. augusta 1884, Ratkovce, okr. Hlohovec – † 26. marca 1972, Beckov, okr. Nové Mesto nad Váhom

Životopis:

Pochádzal z roľníckej rodiny. Ako šestnásťročný vstúpil do Spoločnosti Ježišovej. Noviciát si vykonal v Trnave
(1900-1902). Sľuby zložil 31. júla 1902. Potom si doplnil gymnaziálne štúdiá s maturitou. Rok študoval rétoriku v Sankt Andrä a tri roky filozofiu v Bratislave. Ďalšie tri roky pôsobil ako magister-vychovávateľ a profesor gymnazistov v Kaloči. Teológiu študoval v Innsbrucku (1912-1916). Za kňaza ho vysvätili 16. júna 1915.
Po skončení teologických štúdií 30. júla 1916 narukoval ako poľný kurát, do civilu sa vrátil v novembri 1918. Vykonal si v Trnave tretiu probáciu a 2. februára 1920 zložil posledné sľuby. Po rozpade veľkej monarchie vznikla československá jezuitská provincia so sídlom provinciála v Prahe. Na Slovensku mala vtedy Spoločnosť Ježišova len dva domy: v Bratislave a Trnave. Ďalší pribudol v r. 1922 v Ružomberku v bývalom dome piaristov (tí odišli do Maďarska) a Mikuša ustanovili za jeho predstaveného. V r. 1924 sa stal rektorom domu v Trnave, zároveň aj magistrom novicov, súčasne členom rady provinciála v Prahe a zástupcom slovenských jezuitov. Bol iniciátorom založenia internátu pre chlapcov, u ktorých bola nádej, že po piatej triede gymnázia vstúpia do noviciátu. Ustav dostal meno Stanislavov a slávnostne ho otvoril biskup J. Vojtaššák 13. novembra 1927 v Ružomberku. V tom istom roku vznikla aj Stanislavská rodina na podporu študentov, ktorí sa chystajú vstúpiť do Spoločnosti Ježišovej. V septembri 1930 sa stal rektorom a magistrom novicov v Ružomberku. Dňa 2. februára 1931 sa zriadila slovenská viceprovincia a Mikuš bol jej prvým viceprovinciálom. Od 12. októbra 1934 pôsobil ako provinciál v Bratislave. Postupne uskutočnil plán na pokrytie celého Slovenska pracoviskami jezuitov, a tak vznikli rezidencie v Košiciach, Spišskej Novej Vsi, Levoči, Piešťanoch, Banskej Bystrici. Vo februári 1942 menovali za viceprovinciála Jozefa Jurovského a Mikuš sa vrátil do milovaného Ružomberka znova ako magister novicov. Dňa 14. apríla 1950 ho spolu s novicmi deportovali do Jasova a potom do Podolínca. Aj za tých podmienok plnil úlohu magistra novicov, až kým ho nedeportovali do Belušských Slatín, neskôr do Báča. Keď novicov a školastikov z internácie prepustili, mnohí si našli spôsob, ako sa s Mikušom stretnúť, aby u neho našli povzbudenie a usmernenie. Neuniklo to pozornosti Štátnej bezpečnosti. V r. 1955 ho zatkli, obvinili z velezrady a v apríli 1956 bol odsúdený na desať rokov väzenia. Dňa 9.5.1960 bol amnestovaný a postupne žil v charitných domoch v Jasove, Rúbaní a Beckove, kde aj zomrel a kde je aj pochovaný.
Vo funkciách viceprovinciála a magistra novicov sa rozhodujúcim spôsobom zaslúžil o rozvoj slovenskej viceprovincie. V rukopise zanechal rozsiahly komentár ku Konštitúciám Spoločnosti Ježišovej sv. Ignáca Loyolského.

Pramene:

Schématizmus slovenských katolíckych diecéz. Trnava-Bratislava 1971, s. 376; Porubčan, J.: Človek ako chlieb. Trnava 1997.

Autor kníh

Por. č.ZodpovednosťNázov Rok
902154Mikuš, RudolfVo službách kráľovnej nebies1922??
902156Mikuš, RudolfVo službách kráľovnej nebies1925
902158Mikuš, RudolfVo službách kráľovnej nebies1935
902160Mikuš, RudolfVo službách kráľovnej nebies1937
740914Mikuš, Rudolf (prekladateľ)Duchovné cvičenia sv. Ignáca z Loyoly1961

Autor článkov

Por. č.ČasopisRok ČísloZodpovednosťNázov
41658Duchovný pastier19483P. Rudolf Mikuš S. J. Na veľkonočnú nedeľu. Kristovo víťazstvo.
39661Posol Božského Srdca Ježišovho19425P. Rudolf Mikuš S. J. Rozpomienky na Pia XII.
40868POSOL BOŽSKÉHO SRDCA JEŽIŠOVHO19186P. Mikuss S.J. Ako splňuje B. Srdce svoje veľké prisľúbenie.
40870POSOL BOŽSKÉHO SRDCA JEŽIŠOVHO19186P. Mikuss S.J. Mesačný ochranca. Sv. Tarsicius, patrón miništrantov.