logo
Dominikánsky knižný inštitút
bannermaria

Moyzes, Štefan

Iné mená:

moyses

Tituly:

biskup, národný pracovník, kultúrny dejateľ

Životopisné dáta:

* 24. októbra 1797, Veselé, okr. Piešťany – † 5. júla 1869, Žiar nad Hronom

Životopis:

Pochádzal z roľníckej rodiny. Rodičia mu umreli, keď mal sedem rokov. Vychoval ho príbuzný Ondrej Jelenčík. V r. 1813 skončil gymnázium, v r. 1815 filozofiu v bohosloveckom seminári v Trnave, teológiu študoval v rokoch 1815-1819 v Ústrednom seminári v Pešti a v rokoch 1820-1821 v Ostrihome. Za kňaza ho vysvätili v r. 1821.
V r. 1828 získal na filozofickej fakulte Peštianskej univerzity hodnosť doktora filozofie. V rokoch 1819-1820 pôsobil ako súkromný učiteľ v rodine Alexandra Lipthaya v Sečanke, v rokoch 1821-1828 ako kaplán vo Svätom Ondreji, Bzovíku, Krupine, Hontianskych Tesároch i Tölgyesi. V r. 1828 dosiahol doktorát filozofie v Pešti, kde bol v rokoch 1828-1829 slovenským kazateľom. Potom prežil dvadsaťjeden rokov v Chorvátsku. V rokoch 1829-1847 vol profesorom filozofie a gréčtiny na Kráľovskej akadémii v Záhrebe, v rokoch 1837-1843 zastával aj úrad štátneho cenzora a revízora tlače. V rokoch 1847-1850 bol kanonikom Záhrebskej sídelnej kapituly, v r. 1848 aj rektorom diecézneho seminára.
30. augusta 1850 ho vymenovali za biskupa Banskobystrickej diecézy. Biskupskú vysviacku prijal 18. februára v nasledujúcom roku, do úradu nastúpil 23. júla. Za svoje sídlo si zvolil Svätý Kríž nad Hronom (dnes Žiar nad Hronom). Banskobystrické biskupstvo umne spravoval do konca života.
Už v Pešti sa prejavil ako národne uvedomelý vzdelanec. Zo slovenských a všeslovanských ideí vychádzala jeho orientácia v Chorvátsku, kde vykonal cennú prácu v ilýrskom hnutí a na poli diplomacie, kultúrneho a cirkevného života. V rokoch 1847-1848 bol vyslancom na Uhorskom sneme v Bratislave (zastupoval chorvátsku národnú stranu), v r. 1848 členom prvej chorvátskej vlády a v r. 1848-1849 cisárskym dôverníkom pre Chorvátsko vo Viedni. Pričinil sa o povýšenie Záhrebského biskupstva na arcibiskupstvo a tým aj o utvorenie nezávislej chorvátskej cirkevnej provincie.
Hoci bol vzdialený od vlasti, pozorne sledoval snahy slovenských národovcov, vtedy však priamo nezasahoval do riešenia slovenských záležitostí. Keď sa vrátil z Chorvátska do vlasti, pre Slovákov bol pomerne neznámy. Onedlho však zaujal významné postavenie v našom národno-politickom a kultúrnom živote. Najprv hospodársky a duchovne pozdvihol svoju diecézu, pričom vytrvalo pracoval za celkový rozvoj národa. V záujme šírenia národnej osvety a vzdelanosti obnovil v r. 1851 vydávanie časopisu Cyrill a Method.
Osobitnú pozornosť venoval poslovenčeniu katolíckeho školstva všetkých stupňov, jeho zásluhou získalo banskobystrické gymnázium novú budovu a premenilo sa z nižšieho na vyššie. Zabezpečil naozaj kvalitných pedagógov a slovenčinu povýšil na rovnoprávny vyučovací jazyk s maďarčinou a nemčinou. Pri gymnáziu, ktoré sa stalo na viac ako desať rokov jednou z najvýznamnejších slovenských škôl, zriadil pre chudobných študentov alumneum. Predovšetkým vďaka nemu sa stala Banská Bystrica dôležitým centrom národného života.
Pôvodne bol zástancom kollárovskej koncepcie československej literárnej a jazykovej jednoty, postupne sa však stal vyznávačom idey etnicky i jazykovo samostatného národa. V tomto smere orientoval aj svoj národno-kultúrny program. Významný historický zástoj prejavil najmä v 60.tych rokoch. V decembri 1861 viedol slovenskú deputáciu k cisárovi do Viedne. Vyslanstvo tam predložilo národné požiadavky Slovákov - Memorandum a Návrh na privilégium a organizáciu slovenského Okolia. Keď vrchnosť odkladala vyriešenie slovenských žiadostí (napokon z nich splnila len malú časť), urgoval ich vybavenie na najvyšších miestach. Aktívnym postojom v bojoch za národné práva si získal značnú popularitu, čo dosvedčujú desiatky zachovaných ďakovných listov zo všetkých kútov Slovenska. Dňa 4. augusta 1863 v Turčianskom Svätom Martine na zakladajúcom valnom zhromaždení Matice slovenskej, o povolenie ktorej sa výrazne pričinil, ho zvolili za jej predsedu. Ako čelný predstaviteľ prvej slovenskej úradne povolenej kultúrnej ustanovizne orientoval jej činnosť na rozvoj vedy, vzdelania, kultúry, osvety a ľudovýchovy. V r. 1863 a 1864 viedol matičnú delegáciu, ktorá žiadala u panovníka vo Viedni súhlas na zriadenie slovenského hospodárskeho ústavu. Z jeho prejavov na matičných valných zhromaždeniach v rokoch 1863-1865 aj s odstupom času cítiť duchovnú veľkosť a značnú snahu kliesniť svojmu národu cestu k slobodnej existencii. Spolu s prvým podpredsedom Karolom Kuzmánym predstavoval dvojicu, ktorej solidarita a náboženská znášanlivosť vytvorila krásny príklad na ďalšie spolužitie národa. Moysesovsko-kuzmányovská tradícia je trvalým dedičstvom činnosti Matice slovenskej, prechádza z generácie na generáciu a úcta k nej má svoje opodstatnenie aj v súčasnosti.
Z jeho diela vyšli tlačou pohrebné kázne: Oratio funebris (Reč pohrebná, 1833), Sermo funebris (Preslov pohrebný, 1835); pastierska reč: Pastýrsky list (1851), matičné prejavy: Reč, ktorou tretie valné zhromaždenie Matice slovenskej... otvoril (1864), Tri prejavy Štefana Moysesa na zhromaždeniach Matice slovenskej 1863, 1864, 1865 (1947); príručka pre ovocinárov: Myšlienky o záhradníctve vôbec a štepárstve obzvlášte (1865) a kázne: Na konci roku (1896).

Pramene:

Polla, B.: Dr. Štefan Moyses. Martin 1947; Vajanský, S. H.: Život Štefana Moysesa. Martin 1947; Pozdravné listy Štefanovi Moysesovi v rokoch 1861-1863. Martin 1847; Baranovič, S.: Štefan Moyses. Bratislava 1969; zborník: Štefan Moyses 1869-1969. Martin 1971; Vavrovič, J.: Svetlá minulosti. Trnava 1994, s. 147-154.

Autor kníh

Por. č.ZodpovednosťNázov Rok
570719Moyzes, ŠtefanMyšlienky o zahradníctve vôbec, a o štepárstve obzvlášte1865
944500Moyzes, ŠtefanNa konci roku1896
915555Moyzes, Štefan,1797-1869Tri prejavy Štefana Moysesa na valných shromaždeniach Matice slovenskej v rokoch 1863, 1864 a 18651947

Knihy o ňom

Por. č.ZodpovednosťNázov Rok
945875Toman, Cézar, OFMOde honoribus ac Rev. Domini Stefani Moyses episcopi Neosoliensis1851
1042280Sasinek, Franko VíťazoslavTrúchloreč... 1869
1027301Repko, Jozef,1940-2014Prebúdzanie obra2015

Autor článkov

Por. č.ČasopisRok ČísloZodpovednosťNázov
42704Cyrill a Method18657Štefan Moyzes Velebnému duchovenstvu
42875Cyrill a Method186423STEPHANUS m.p. EPPUS Arcipastierský list
42945Cyrill a Method186422Štefan Moyses Arcipastiersky list
47226Cyrill a Method185443Štěfan Moyses m. p. biskup. Pastiersky list.